Flash News
  • 5.5.1674 sa uskutočnilo navrátenie belianskej farnosti katolíkom a prevzatie fary a kostola sv. Antona Pustovníka rehoľou piaristov z Podolínca.
  • 7.5.1784 bol položený základný kameň výstavby evanjelického kostola v Spišskej Belej.
  • 10.5.1769 obsadili na príkaz Márie Terézie vojenské jednotky Spišskú Belú a Ľubicu, neskôr aj ostatné dovtedy zálohované spišské mestá Poľsku.
  • 18.5.1908 zomrel Samuel Weber, beliansky evanjelický kňaz a spišský historik a zakladateľ viacerých spolkov v Spišskej Belej
  • 19.5.1991 sa uskutočnilo slávnostné sprístupnenie kaštieľa v Strážkach verejnosti po generálnej oprave.
X

dhz_spisska_belaDobrovoľný hasičský zbor v Spišskej Belej
K dejinám Spišskej Belej neodmysliteľne patria mnohé spolky a združenia, ktoré si v našom meste dodnes udržujú tradíciu. Jedným z takýchto spolkov bol aj Dobrovoľný hasičský spolok (dnes Dobrovoľný hasičský zbor, ďalej len DHZ), ktorý vznikol v marci 1878 s hlásaným heslom Na slávu Bohu a pomoc blížnemu. Prvotný názvov spolku znel „Belaer freiwillige Feuerwehr – Belianske dobrovoľné hasičstvo.“ Jedným z iniciátorov jeho založenia bol aj evanjelický farár Samuel Weber, jedna z najvýraznejších osobností Spišskej Belej. Ešte v tom istom roku si 67 členov novozaloženého spolku od mesta prevzalo prvú hasičskú výzbroj a finančný dar 300 zl. Do roku 1880 boli belianski hasiči vyzbrojení piatimi riadnymi a piatimi ručnými striekačkami a dvoma vozmi. Od svojho vzniku patril medzi najaktívnejšie spolky, pretože okrem svojej hlavnej činnosti sa vo veľkej miere spolupodieľal na tvorbe kultúrneho a spoločenského života v meste. Počas dlhých rokov svojho pôsobenia pravidelne organizovali členovia zboru tanečné zábavy, pôsobili v ochotníckom divadle, konali osvetové prednášky o ochrane pred požiarmi a mali aj svoju vlastnú dychovú hudbu.
Prvý veľký požiar, pri ktorom zasahovalo belianske mužstvo DHZ, sa odohral v júli 1882 v Spišskej Belej. Večer o 21.00 hod. zaznel signál Horí… Ale aj napriek energickému zásahu hasičov zhorelo 65 obytných domov. Suchota v r. 1904 zapríčinila niekoľko požiarov stodôl a v tom istom roku bol potrebný zásah DHZ aj pri požiari Kleinbergerovej továrne na výrobu likérov. V r. 1920 zasahoval beliansky DHZ aj pri veľkom požiari v Ľubici a pri požiari kupoly evanjelického kostola v Kežmarku. Do r. 1922 zasahoval DHZ pri hasení 170 požiarov, z toho 39 bolo v Spišskej Belej a zvyšok v okolí.
R. 1887 priniesol zmenu v podobe zavedenia povinného hasičstva, to sa však po čase ukázalo ako ťažkopádne a neosvedčilo sa. Na valnom zhromaždení r. 1896 bolo zrušené a Spišská Belá sa vrátila k dobrovoľnému hasičstvu.
V októbri 1888 bol belianskym dobrovoľným hasičom odovzdaný novopostavený hasičský dom, ktorý bol vybudovaný na mieste, kde predtým stál päť storočí Kostol sv. Valentína (pri požiari v roku 1707 došlo k jeho zrúteniu). Počas nasledujúcich desaťročí prebehli na budove rôzne rekonštrukcie, posledná bola uskutočnená v r. 2010 (projekt bol spolufinancovaný z finančných prostriedkov EÚ, časť nákladov dofinancovalo mesto zo svojho rozpočtu).
Zaujímavosťou je, že na valnom zhromaždení v januári r. 1922 bolo schválené rozpustenie DHZ, avšak hasičský zbor aj napriek tomu naďalej fungoval. Potreba ochrany pred požiarmi v meste bola však nutná a preto sa v tom istom roku konalo jeho opätovné znovuzaloženie.
Valné zhromaždenie rozhodlo v r. 1928 o reorganizácii DHZ v Spišskej Belej, čo znamenalo rozdelenie zboru na slovenský a nemecký oddiel. Tento krok bol istou formou prevencie, ktorá mala za cieľ zamedziť národnostným rozporom v zbore, nakoľko členmi zboru boli Slováci i Nemci.
V r. 1931 sa na podnet Františka Šilona, Romana Vaverčáka, Michala Poruboviča a iných začlenil spišskobeliansky hasičský oddiel do Zemskej hasičskej jednoty so sídlom v Turčianskom sv. Martine.
V 20. rokoch minulého stor. bol markantným problémom, s ktorým hasiči zápasili, nedostatok kvalitného náradia na hasenie požiarov. Na naliehanie členov hasičského zboru im mesto poskytlo prvú motorovú striekačku (flánderku) na dvojkolesovom podvozku za 29 000 Kč. Túto mali možnosť vyskúšať naostro už zakrátko a to pri požiari v r. 1929.
V r. 1947 je prvý krát použitá na oficiálnych fotografiách DHZ aj hasičská zástava a to pri príležitosti 25. jubilea zboru (v záznamoch z minulosti je nejednotnosť pri datovaní vzniku DHZ. Dnes sa uvádza ako rok založenia r. 1878, zatiaľ čo v minulosti sa uvádzal aj r. 1922, kedy bol zbor najprv zrušený a neskôr znovu založený). Na zástave je dominantnou farbou červená so zlatými ornamentmi. Na prednej strane sa nachádza znak DHZ a ručne vyšívaný nápis Dobrovoľný hasičský zbor Spišská Belá, bo bokoch sú vyšité roky 1922 – 1947. Na druhej strane zástavy sa nachádza podobizeň sv. Floriána s nápisom Bohu chvála, blížnemu pomoc. Zástava sa zasadzuje do dreveno- bronzovej zdobenej tyče, na ktorej sú vygravírované mená významných členov DHZ do r. 1947. Na tyči je vygravírované aj meno S. Webera, ktorý zakladal zbor v r. 1878 aj napriek tomu, že na zástave sa nachádza rok založenia zboru 1922.
Aj po konci 2. sv. vojny patril beliansky DHZ ku existujúcim a stále aktívnym spolkom. Okresná hasičská jednota v Kežmarku rozhodla v septembri 1945 rozdeliť okres na sedem hasičských obvodov. DHZ v Spišskej Belej patril spolu s Krížovou Vsou, Tatranskou Kotlinou a Javorinou do šiesteho obvodu a obvodným dozorcom sa stal František Tomas. V r. 1947 nastala zmena a beliansky DHZ sa začlenil spolu s Bušovcami, Strážkami a Krížovou Vsou do štvrtého obvodu, na ktorý dozeral Ján Chorogvický.
Keď pri prechode frontu na konci 2. sv. vojny vzali Nemci miestnemu DHZ hasičské auto, museli hasiči na nové auto čakať až do r. 1948, kedy im ho odovzdali vedúci zástupcovia MNV v Spišskej Belej (novému však chýbalo bočné krytie).
Činnosť DHZ bola naďalej rozmanitá. V rámci administratívnej činnosti sa usporadúvali členské a výborové schôdze, valné zhromaždenia, schôdze samaritánskeho a divadelného odboru a pod. Technická činnosť pozostávala z rôznych praktických a teoretických cvičení, hliadok na JRD počas žatvy, v kine a divadle ako aj účasti na záchranných prácach. Samaritánska činnosť bola zameraná na cvičenia prvej pomoci pri úrazoch, ochoreniach a infekčných chorobách. Členovia belianskeho DHZ pravidelne premietali náučné filmy pre občanov a žiakov miestnych škôl. Aj naďalej boli naši dobrovoľní hasiči činorodí na kultúrnom poli a organizovali divadelné predstavenia a tanečné zábavy, či plesy. Dodnes patrí každoročne usporadúvaný Ples dobrovoľných hasičov v Spišskej Belej k tým s najdlhšou tradíciou vôbec. DHZ v Spišskej Belej bol aktívny nielen na miestnej úrovni, ale aj na regionálnej a celoslovenskej. Pravidelne sa zúčastňovali na hasičských pretekoch mimo mesta, ako aj na rôznych slávnostiach a pod. Na účely týchto výjazdov mimo mesta dostal zbor od mesta vlastný autobus.
Hasičina sa v 50. rokoch minulého storočia stala atraktívnou aj pre ženy a deti, preto sa popri existujúcemu mužskému družstvu vytvorili aj samostatné ženské a žiacke družstvá. Koncom 50. rokoch mal DHZ v Spišskej Belej 60 členov, z toho 11 žien a 10 žiakov. V r. 1975 bolo založené v rámci krúžku požiarnej ochrany na školách družstvo požiarnikov s názvom Mladý požiarnik.
Názov hasičského zboru sa počas rokov menil. V r. 1950 bol z DHZ premenovaný na Miestnu jednotu československej požiarnej ochrany a z hasičov sa stali požiarnici. V r. 1970 sa zbor premenoval opätovne a to na Miestny dobrovoľný požiarny zbor. Po politických zmenách v r. 1989 bol premenovaný na svoj pôvodný názov Dobrovoľný hasičský zbor. V 90. rokoch sa môžeme v dostupných materiáloch stretnúť aj s názvom Zbor požiarnej ochrany.
Medzi najaktívnejších a najpríkladnejších členov DHZ patrili v minulosti Emil Knieszner, Andrej Zásadný, Ján Zoričák, Viktor Szikora, František Šilon, Koloman Dzimko, Roman Vaverčák, Michal Porubovič, Albín Porubovič, Vincent Smrek, Emil Trembáč, Štefan Pjatek, Jozef Kovalčík a mnohí ďalší, ktorým aj tou to cestou patrí veľká vďaka za ich obetavú a často celoživotnú prácu. Mnohí z nich boli počas života, či neskôr in memoriam ocenení za túto oddanosť a bolo im udelené čestné uznanie, či medaile Za príkladnú prácu, Za zásluhy, či Za vernosť.
V roku 1981 bola činnosť belianskeho DHZ spracovaná v knižnej publikácii 100 rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Spišskej Belej, na počesť výročia storočnice zboru. V roku 2006 vydalo mesto Spišská Belá rozsiahlu monografiu o meste, v ktorej sa nachádzajú niekoľkostranové state o činnosti belianskeho DHZ. Okrem spomínaných knižných vydaní sa v súkromnom archíve DHZ nachádza aj niekoľko vlastných kroník, kde nájdeme podrobnú dokumentáciu histórie zboru.
V súčasnosti (r. 2016) má DHZ v Spišskej Belej 75 členov, z toho 45 mužských, 15 ženských a 15 žiackych členov. Od r. 2010 je predsedom belianskeho DHZ Maroš Vaverčák, ktorý je zároveň profesionálnym hasičom HaZZ v Kežmarku. Okrem už spomínanej zrenovovanej hasičskej budovy disponuje aj slušným technickým vybavením – Cisternová automobilová striekačka CAS 25 ŠKODA 706 RTHP, Nafukovací čln Rapid HD 385 wood, protipovodňový vozík s výbavou a v novembri 2015 rozšírili svoj vozový park o vozidlo TATRA 148.
Posledným veľkým požiarom, ktorý si vyžadoval aj pomoc belianskeho DHZ bol požiar na vrchu Ihla v blízkosti obce Ihľany v okrese Kežmarok v novembri 2015. Pod kontrolu dostali hasiči požiar až po viac ako 24 hodinách a za obeť ohňu padlo až vyše 200 hektárov lesa. Belianski DHZ boli nasadení hneď v prvý a druhý deň požiaru, ktoré sú najkritickejšie.
Členovia DHZ sa pravidelne zúčastňujú na regionálnych a národných súťažiach a ich akcie organizované v meste Spišská Belá sa tešia veľkému záujmu a obľube. Patri k ním Svätofloriánska slávnosť, Železný hasič, Regionálne hasičské preteky o Pohár primátora mesta či Prúdnička Cyrila Kováčika.

Vyššie publikovaný text zostavila PhDr. Alexandra Olekšáková pre účely knižnej publikácie o Dobrovoľnej požiarnej ochrane v Prešovskom kraji.

Adresa DHZ:

Petzvalova 15
Spišská Belá
059 01

Predseda Maroš Vaverčák
Tel.:052/45 81729
Mobil: 0918 666 170

Viac na stránkach: http://www.dhz.spisskabela.sk