Jozef Maximilián Petzval

fyzik, matematik, vynálezca, univerzitný profesor, Ing., PhDr.

(*6. 1. 1807 Spišská Belá – †17. 9. 1891 Viedeň)

Otcom mu bol Ján Fridrich, matkou Zuzana, rod. Kreutrmannová, bratia Oto a Ján a 3 sestry. Zo Spišskej Belej do Kežmarku sa rodina presťahovala v roku 1815, o pár rokov neskôr do Levoče.

Ľudovú školu vychodil v Spišskej Belej a v Kežmarku, nižšie gymnázium v Podolínci, vyššie v Levoči, v rokoch 1823 – 1825 študoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach, v rokoch 1825 – 1826 pôsobil ako vychovávateľ u grófa Almášiho v Ždani pri Košiciach. V roku 1826 – 1828 študoval na Institutum geometricum v Budapeštia v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. Titul Ing. získal v roku 1828 a PhDr. v roku 1832 a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej unuverzite. Pôsobil v Pešti ako inžinier (1828 – 1835), neskôr profesor matematiky na peštianskej univerzite, v roku 1837 bol menovaný za riadneho profesora vyššej matematiky. Od roku 1837, keď bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tu prednášal 40 rokov matematiku.

Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc. V najvýznamnejšej práci (Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom (1847) zhrnul vtedajšie poznatky o integrácii lineárnych diferenciálnych rovníc. Taktiež bol mimoriadne zručným brusičom skla a jemnomechanikom. Venoval sa akustike, a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike a vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti.

Počas geodetických prác v Pešti sa oboznámil so základmi optiky a optických prístrojov. Vo Viedni na podnet prof. A. von Ettingshausenom v roku 1840 urobil výpočet portrétového objektívu, zároveň vypočítal i krajinársky objektív. Podľa jeho nákresov zostrojil viedenský optik F. Vojgtländer v roku 1840 portrétový objektív, skladajúci sa z dvoch sústav šošoviek. Tento začal čoskoro aj s výrobou vo veľkom, a to s mimoriadnym komerčným úspechom. Petzval neuzavrel s výrobcom žiadnu zmluvu a svoj objektív nedal ani patentovať. Jedinou jeho odmenou bolo dvetisíc zlatých, ktoré od Voigtländera dostal za svoje výpočty. Táto odmena bola zanedbateľná v porovnaní s optikovými ziskami a došlo medzi nimi k otvorenej roztržke a vážnym sporom. V roku 1857 predložil viedenskej akadémii krajinársky objektív, nazývaný aj ortostop, ktorý bol trikrát svetlejší ako najlepšie krajinárske šošovky. Jozef Petzval je považovaný za zakladateľa modernej fotografie. Okrem už spomenutého navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, ďalekohľad a zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie.

Jeho hlavným prínosom v optike je matematický výpočet korekcie optických sústav. Jeho menom (tzv. Petzvalova suma) sa nazýva charakteristický výraz pre zakrivenie poľa pri optických systémoch bez astigmatizmu. Počítal aj optiku Galileiho ďalekohľadu a optiku mikroskopov. Zostrojil objektív na premietanie s veľkou svetelnosťou. Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Prenosným reflektorom o priemer 1,3 m mohol osvetľovať predmety až do vzdialenosti 2,7 km. Zdokonalil mikroskop a ďalekohľad. Prispel k rozvoju akustiky. V roku 1859 vytvoril teóriu kmitov napnutých strún. Pomocou exaktnej matematickej metódy vytvoril vlastnú teóriu tónových systémov, vypočítal i relatívne výšky a logaritmy relatívnych výšok všetkých 53 stupňov svojej stupnice. Skonštruoval klavír, ktorého klávesnica obsahovala tri rady klávesov.

Vysokú úroveň mali aj jeho práce v oblasti analytickej mechaniky, osobitne sa zaoberal otázkami stability mostov, lanových dráh a výškových budov. Matematické výsledky publikoval v rozpravách viedenskej akadémie. Svoje vedecké výsledky sprístupňoval mládeži v prednáškovej činnosti. Bol náročný na seba a aj na svojich kolegov. Nekompromisne vyžadoval preukázateľné výsledky. Zdá sa však, že jeho do istej miery konfliktná a sarkastická povaha mohla brzdiť všeobecne uznávanie jeho vedeckých výsledkov. Pre osobné konflikty ho napríklad neprávom obvinili z plagiátorstva. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od roku 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.

Od roku 1877 bol na dôchodku. Žil vo Viedni v ústraní v budove opusteného kláštora na Kahlenbergu, ktorú si po príchode do Viedne prenajal. V roku 1859 sa neznámi zlodeji vlámali do jeho sídla a zničili jeho rukopisy, výsledky mnohoročných optických výskumov, ktoré sklamaný autor už na veľkú škodu vedy, nikdy nedal dohromady. Zomrel vo Viedni, kde je pochovaný na tamojšom Ústrednom cintoríne. Desať rokov po jeho smrti sa našli časti rukopisov (Teória systémov tónových osnov; Teória oporných čiar; Petzvalove sedemmiestne logaritmy)

Na jeho pamiatku bola v arkádach čestného nádvoria viedenskej univerzity v roku 1901 osadená pamätná tabuľa zásluhou viedenskej Fotografickej spoločnosti. Podľa neho je pomenovaný jeden z kráterov Mesiaca a planétka objavená v roku 1980 českým astronómom Antonínom Mrkosom. Jeho menom bolo pomenovaných aj niekoľko ulíc v európskych mestách. V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvala – ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. U nás sa pamätná Medaila Jozefa Petzvala udeľuje tradične za zásluhy o fotografiu. V jeho rodnom dome bolo 2. júla 1964 otvorené múzeum ako jedno z oddelení Technického múzea v Košiciach s modernou expozíciou dejín optiky a fotografie. V roku 1965 bola pred budovou múzea odhalená jeho busta, ktorej autorom je akademický sochár V. Löffler. V roku 2007 Národná banka Slovenska vydala striebornú mincu nominálnej hodnoty 200 Sk k 200. výročiu Petzvalovho narodenia.

Článok publikovaný pri príležitosti 210. výročia narodenia J. M. Petzvala zo dňa 9. januára 2017 (klikni na fotografiu):

Wikipédia:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Maximili%C3%A1n_Petzval

Oznámenia
X