Flash News
  • 2.7.1964 sa konalo slávnostné otvorenie Múzea J. M. Petzvala v Spišskej Belej
  • Prvá známa písomná zmienka o Strážkach (Eur) v donačnej listine uhorského kráľa Belu IV. pochádza z 15.7.1251
  • 25.7.1892 sa začala prevádzka železnice Kežmarok – Spišská Belá, Horné nádražie
  • 26.7. oslavujeme sviatok sv. Anny, patrónky rímskokatolíckeho kostola v Strážkach
  • 29.7.1891 sa narodila barónka Margita Czóbelová, posledná majiteľka kaštieľa v Strážkach
X

Rímskokatolícka cirkev

Kostol sv. Antona Pustovníka

Rímsko katolícky farský kostol sv. Antona Opáta a Pustovníka pochádza z okolo r. 1260. Je orientovaný: východ – západ. Pri kladení trachytovej dlážky r. 1971 bol prevedený archeologický výskum vo vnútri kostola a rok predtým aj v areáli kostola. Boli tu nájdené základy ešte staršieho kostola, ktorý siahal od západného vchodu aj po víťazný oblúk a bol 1m užší ako terajšia hlavná loď. Z tých istých čias bol v meste postavený kostol sv. kňaza a mučeníka Valentína, v ktorom bývali veľké púte. Stál na mieste pri potoku za hasičským skladom, pri mlyne. V r. 1704 vyhorel. Nebol opravený. Zo zbytkov kamenného materiálu bol postavený pri ohrade dnešného kostola na severnej strane špitál. V bočnej kaplnke farského kostola bol postavený barokový oltár sv. Valentína na mieste, kde v stredoveku stál oltár sv. Kataríny. V terajšom kostole je viac stavebných etáp, počnúc od neskororománskeho slohu. Kostol mal niekedy celkom 8 gotických oltárov: vo svätyni 3, v hl. lodi 2 a v kap. Sv. Valentína 3. V r. 1545 celá farnosť prijala evanjelickú vieru. R. 1674 bol kostol prinavrátený katolíkom a duchovnú správu prevzali Pátri Piaristi, ktorí tu prišli z Podolínca. Farnosť spravovali do r. 1852. Prvým farárom bo odchode Piaristov bol vdp. Ján Szamueli, ktorý prevzal správu farnosti r. 1871.

Kostol sv. Anny v Strážkach

Posledná generálna oprava kostola bola prevedená v r. 1970 zásluhou správcu farnosti vdp. Kap. Jozefa Vojtasa, miestnych veriacich a za spolupráce Pamiatkového strediska v Prešove. Hlavný oltár je zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi, ktorého socha pochádzajúca z r. 1500 a pravdepodobne umiestnená ešte na pôvodnom gotickom oltári je teraz na pravej strane. Na ľavej strane je socha sv. Mikuláša z r. 1500, ktorá bola kedysi na bočnom oltári v hlavnej lodi. Farský kostol bol konsekrovaný a pamiatka konsekrácie kostola sa slávi 2. nedeľu po Zjavení Pána.

Budova fary

Gotická krsteľnica je zo začiatku 15. stor., vrchnák zo 17. stor. Kalvária pod víťazným oblúkom, inštalovaná pri gen. oprave v r. 1971, má kríž z r. 1380. Kristus má pohyblivé ramená. Korpus sa totiž kedysi ukladal do Božieho hrobu na Veľký Piatok. Kríž je vykonaný na spôsob stromu, arbor vitae – strom života. Bočný drevený novogotický oltár Božského Srdca Ježišovho je z r. 1928. Na severnej strane je drevený novogotický oltár Lurdskej Panny Márie.

V bočnej kaplnke sv. Valentína je baroková Kalvária, umiestnená na južnej strane. Chór na priečelí s maľovanými obrazmi je ranobarokový. Gotické lavice vo svätyni pochádzajú z r. 1502. Veľký barokový krištáľový luster v lodi kostola je dar p. barónky Czobelovej zo Strážok. Menší empírový luster sa nachádza v kaplnke sv. Valentína.

Kostol sv. Anny v Strážkach je jednoloďový neskorogotický objekt bez veže. Dĺžka kostola je 17 m a šírka lode 8,5 m. Kostol pochádza z konca 15. storočia. Od roku 1540 ho pravdepodobne využívali protestanti a do katolíckych rúk sa naspäť dostal roku 1673. Predsieň je pristavaná v 16. storočí. V priebehu 18. storočia došlo pravdepodobne aj k úpravám v interiéri kostola. V roku 2003 sa uskutočnil krátkodobý zisťovací archeologický prieskum. Pri výskume sa podarilo odkryť hroby z 18. storočia, v zásype nižšie položených hrobov sa našla minca zo 17. storočia. Nástenné maľby sú neskorogotické zo začiatku 16. storočia. V období reformácie boli zatreté a zaurovaný pôvodný vstup na západnej strane. Na severnej strane presbytéria sa nachádza iluzívna nástenná maľba. Výtvarné pojednaný je aj triumfálny oblúk. Na ňom smerom od presbytéria sa nachádza dekoratívna maľba. Nástenná maľba na severnej stene lode predstavuje posledný súd. V súčastnosti je viditeľná len časť kompozície – peklo s Leviatanovým pažerákom, otvorená tlama, ktorá pohlcuje drobné groteskné postavičky. Zaujímavé sú postavičky žien vysoké 34-40 cm oblečené v dlhých vrchných šatách. Na druhé pole severnej steny lode prechádzajú výjavy zo západnej steny. Odkryté sú zatiaľ fragmenty dvoch ženských postáv. Je to zrejme schéma Navštívenia sv. Alžbety. Výjavy na západnej stene lode čerpajú námety z prvej polovice pašiového rozprávania medzi zajatím Krista a jeho cestou na Golgotu. Obrazy sú rozvrhnuté do dvoch pásov. V hornom sú štyri a v dolnom je šesť výjavov. Niekoľko kompozícií urobili podľa predlôh Kranachovho cyklu. Na južnej stene pokračuje cyklus nástenných malieb ďalšími figurálnymi výjavmi odohravajúcimi sa v krajinnom mestskom orámovaní. OLTÁR SV. ANNY – z rokov 1500-1520 je hlavným oltárom kostola. Predstavuje klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou. V spodnej časti je namaľovaná kompozícia, kde je sediaca postava Panny Márie s Ježiskom na rukách. Postava je pootočená vľavo, kde pred ňou kľačí kráľ. Za ním vpravo stojí druhý kráľ a sluhovia s darmi. Vpravo stojí tretí kráľ s darom a za ním dvaja zbrojnoši. V arche je umiestnené súsošie sv. Anny Samotretej. Vľavo je sediaca postava Panny Márie – podáva sv. Anna dieťa. Na zadnej strane je maľba sv. Joachima a sv. Jozefa. Na bočných krídach oltára sú zo slávnostnej strany zobrazené výjavy zo života sv. Anny a Joachima a príbuzenstvo Pána Ježiša. Na vonkajších krídlach sú scény z pašií. V nadstavci, ktorý je momentálne rozobratý je gotická socha VIR DOLORUM – MUŽ BOLESTI a šesť sošiek apoštolov. BOČNÝ OLTÁR SV. ŠIMONA A JÚDU – Tento oltár pochádza z rokov 1500-1520, umiestnený je naľavo od hlavného oltára. Je to klasický typ neskorogotického krídlového oltára. V arche sú umiestnené dve plastiky spomenutých svätcov. Na slávnostnej strane krídel sú znázornené výjavy zo života svútcov. Na zadnej strane sú znázornené podobenstvá. BOČNÝ OLTÁR PANNY MÁRIE – Je to oltár z roku 1524, je umiestnený na pravej strane kostola. V arche je umiestnená 110 cm vysoká plastika Panny Márie. Dve sochy chýbajú. Socha sv. Ondreja apoštola je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Na prednej strane krídel sú výjavy zo života Panny Márie. Na zadnej strane sú pašiové scény. Nadstavec oltára tiež vykazuje prvky prenikajúceho renesančného myslenia. V strede je tabuľa s obrazom Najsvätejšej Trojice. Boh Otec drží na kríži umučeného Krista. KRSTITEĽNICA – V ľavej časti kostola pochádza z renesancie z roku 1593. Je zhotovená z červeného mramoru, s medenou nádobou vo vnútri. Za kostolom sa nachádza renesančná zvonica z roku 1629.

Farský úrad rímskokatolíckej cirkvi (rím.-katolícka fara) – Rozsiahla budova fary sa rozkladá v šírke viac než štyroch domových parciel. V celom rozsahu je jednoposchodová. Priečelie má osem osí a pochádza pravdepodobne z roku 1817. Hlavná budova je krytá priecne sedlovými strechami. K nej sa pripájajú po stranách vo dvore krídla. Pravá strana je pôdorysne podstatne zložitejšia. Pozoruhodným je prejazd umiestnený v druhom trakte zľava. Tento priestor sa zrejme ako jediný uchoval v pôvodnej renesančnej podobe. Zostávajúcich 5 traktov je nejednotne zaklenutých klenbami niekoľkých typov. Lavé dvorné krídlo obsahuje v prízemí nebytové priestory. Pravé krídlo obsahuje v niektorých častiach drevený trámový strop. Vo vstupnej sieni sa nachádzal mohutný krb. Priestory sú klenuté klenbami s pätbokými výsekmi. Prvé poschodie opakuje základné dispozičné riešenie prízemia. Táto budova je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok.

web : www.rkfarnost.spisskabela.sk