Tonny si prácu v Estónsku pochvaľuje: “Ak si odmyslím cudzí jazyk, cítim sa ako v našom Face clube”

Začiatkom decembra odišiel Tonny Kováčik, vedúci nášho mládežníckeho Face clubu “na skusy” do Estónska. Ako sa mu darí sa dozviete v riadkoch, ktoré nám napísal sám Tonny. Začítajte sa do tohto pútavého textu a možno skúsite rovnaké dobrodružstvo aj vy:

Ako to teda celé začalo?

Koncom letných prázdnin 2016 prišla za mnou kamarátka Aďka s otázkou, či sa nechcem zúčastniť projektu Európskej dobrovoľníckej služby (EDS). Povedala: “Je to ročný projekt v Estónsku, budeš sa tam starať o deti a myslím, že by to veľmi prospelo tvojej práci vo Face clube. Naučíš sa nové veci, získaš nové skúsenosti a aj nových priateľov. Je to veľmi lukratívna ponuka.” Nahovorila ma pomerne rýchlo a ešte v ten deň sme spolu začali pracovať na prihlasovacom formulári.

Odoslané. Bodka. Teraz už ostávalo len čakať na odpoveď a veriť že bude pre mňa pozitívna. Odpoveď nakoniec prišla, no nie taká, akú som čakal. Vybrali niekoho iného. Škoda. Veril som, že si vyberú mňa.

Život však ide ďalej. Prestal som teda snívať o Estónsku a opäť som sa začal naplno venovať svojej práci vo Face clube. Keď som však koncom októbra otvoril moju mailovú schránku, našiel som v nej mail z Estónska. Nakoniec ma predsa len vybrali, pretože víťaz sa nakoniec rozhodol odstúpiť. Veľmi ma to potešilo.

Odpísal som, že idem do toho a nastala fáza prípravy na cestu. Čím bližšie však bol môj odchod, tým náročnejšie bolo všetko opustiť. Zrazu som mal v hlave milión dôvodov, prečo ostať doma. Rok je predsa dlhá doba. Čo tam budem robiť. Ako sa tam dorozumiem, keď moja angličtina je veľmi slabá? Bude to pre mňa dobré? Hlavou mi vírilo mnoho podobných otázok.

Napokon však prišiel 1. december 2016 a tento deň si budem navždy pamätať ako deň, keď sa môj život zmenil. Bol to totiž deň, kedy som odišiel na 12 mesačnú Európsku dobrovoľnícku službu do Estónska.

 

Prvé 3 mesiace a tvrdá realita

V súčasnosti žijem na Estónskom ostrove Hiiuma v meste (dedinke) Emmaste, ktoré ma cca 250 obyvateľov, už viac ako 3 mesiace.  Je to náročné a zároveň najkrajšie obdobie môjho doterajšieho života.

Po príchode do Estónska som mal veľké obavy, ako to celé dopadne a či vôbec ten rok zvládnem. Našťastie tak, ako mnoho európskych dobrovoľníkov, aj ja som prvý mesiac býval v rodine, ktorá sa do určitej miery o mňa starala a ukazovala mi, aký je život v Estónsku. V čase, ktorý som strávil v rodine, som sa naučil veľa dôležitých vecí pre kvalitný život v Estónsku, ako napr.: zásady správneho saunovania, základy estónčiny, spoznal som miestnu kuchyňu. Tiež som spoznal okolitú krajinu, učil som sa plynule komunikovať v angličtine, cestoval som po ostrove, zisťoval, akí ľudia tu vlastne žijú a zažil som množstvo vtipných a úsmevných situácií.

Mojím najväčším dobrodružstvom však bolo spoznávanie nových detí a mladých ľudí, ktorí budú najbližší rok predmetom mojej dobrovoľníckej služby. Po trojmesačnom zisťovaní, čo vlastne Estónske deti majú radi, som prišiel na to, že deti sú si podobné ako tie, s ktorými som pracoval na Slovensku vo Face clube. Majú len odlišný jazyk, no detskú radosť v srdci majú rovnakú.

Náplň mojej dobrovoľníckej služby je teda vytváranie programu pre deti v Emmaste Avatud Noortekeskus (Mládežnícke centrum v Emmaste). Okrem kreatívnych dielní, máme každú stredu “Cooking day”, počas ktorého sa učia variť nie len deti, ale aj ja. Takisto je tu priestor aj na šantenie, hranie, schovávačky, naháňačky, spoločenské hry a všetkého, čo deti vymyslia, veď klub, kde pôsobím, je vlastne veľký dvojposchodový dom.

Dobrovoľníctvo však nie je iba o dávaní sa druhým. Dávanie svojho je síce hlavnou náplňou EDS, no tak isto je to aj o neformálnom vzdelávaní dobrovoľníka. Je to skvelý čas na objavenie seba samého. Mám kopu času na budovanie svojej osobnosti. Robím to, čo ma baví a napĺňa. Čítam knihy, chodím na prechádzky k moru a do lesa, po dlhom čase opäť kreslím a radujem sa zo života. Každý deň sa naučím niečo nové. Niekedy to je iba slovíčko po anglicky, alebo estónsky, inokedy uvarenie bryndzových halušiek alebo nový pohľad na svet a na fungovanie môjho života.

EDS je skvelý čas na premýšľanie o tom kto som, čo chcem v živote robiť, čo ma baví a v čom sa chcem rozvíjať. Je to čas, kedy viac dostávam ako dávam. Čas kedy spoznávam a učím sa, objavujem nový svet a rozširujem si svoje obzory.

Pokiaľ si teda mladý a nevieš čo so životom, tak ti vrelo odporúčam projekty EDS.

Krátke jazykové okienko

Estónčina je príbuzná s fínčinou a vzdialene príbuzná aj s maďarčinou. Je to veľmi zaujímavý jazyk, ktorý je plný krátkych slov a slov, v ktorých zmeníte len jedno písmeno a už to znamená niečo iné. Samozrejme sa musíte naučiť vyslovovať písmená ako ä, ü, õ, ö a to nie je ľahké.

redel (rebrík) – reedel (piatok)

öö – noc

kuu – mesiac

luu – kosť

ema – mama

isa – otec

Tere – Dobrý deň

Head aega – dovidenia

Palun – prosím

Aitäh – ďakujem

Čo to vlastne je tá Európska dobrovoľnícka služba?

Európska dobrovoľnícka služba (ďalej už iba EDS) umožňuje mladým ľuďom vycestovať do zahraničia a realizovať tak projekt EDS v niektorej z členských krajín Európskej únie, prípadne v ostatných krajinách sveta. Téma projektu môže byť rôzna a má sa dotýkať oblasti kultúry, športu, sociálnej starostlivosti, umenia, ekológie, práce s mládežou…

Hlavným cieľom EDS je podporiť solidaritu a toleranciu medzi mladými ľuďmi a umožniť im tak skúsenosť z neformálneho vzdelávania. EDS môže pomôcť mladým ľuďom získať nové zručnosti a skúsenosti a podporiť tak ich osobnostný, ako aj profesionálny rast.

Dobrovoľníkom sa môže stať každý mladý človek vo veku od 18 do 30 rokov. EDS môžu vykonávať od 2 do 12 mesiacov vo všetkých krajinách Európskej únie, programových krajinách a ostatných krajinách sveta.

Váš Tonny

Môže Vás zaujímať...