Kraj udelil Ceny PSK a Ceny predsedu PSK za rok 2017

Prešovský samosprávny kraj v tomto roku už po 14-krát ocenil významné osobnosti či kolektívy regiónu. Ceny Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Ceny predsedu PSK za rok 2017 si prevzala šestica laureátov vo štvrtok 23. novembra v rámci slávnostného galaprogramu na veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského v Prešove.

Ocenenia udeľuje Prešovský samosprávny kraj jednotlivcom a kolektívom za dlhoročný mimoriadny prínos pre rozvoj kraja a významné zásluhy vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. „Už 14 rokov po sebe oceňujeme výnimočných ľudí a ich výnimočné skutky. Také, ktoré sú dôkazom nesmiernej obetavosti, nasadenia a energie urobiť pre tento svet viac, ako sa očakáva,“ povedal o laureátoch predseda PSK Peter Chudík. Podľa jeho slov, verejné uznanie patrí držiteľom cien za ich celoživotnú prácu a úspechy, ktoré prekračujú hranice regiónu i Slovenska. „Ich mimoriadne činy sú výsledkom tvrdej práce, odriekania, umu, talentu, ale i osobného vyžarovania, ktoré podnecuje aj ostatných nasledovať ich osobný príklad a byť lepšími a úspešnejšími,“ dodal.

Ceny Prešovského samosprávneho kraja získali traja laureáti. Spomedzi trinástich návrhov o nich rozhodli na základe odporúčania výberovej komisie poslanci krajského parlamentu. Najvyššie krajské ocenenie za tento rok udelili bývalému riaditeľovi Správy a údržby ciest PSK Vladimírovi Kozákovi, in memoriam, za celoživotné dielo, najmä za obnovu havarijného stavu ciest od roku 2004, mimoriadnu osobnú angažovanosť za rozvoj regionálneho cestného hospodárstva a zároveň za osobný prínos v oblasti cezhraničnej spolupráce Prešovského kraja. Ďalším laureátom sa stala dedinská folklórna skupina Raslavičan, ktorá cenu získala za mimoriadne úspechy v súťaži Zem spieva, dlhoročnú úspešnú popularizáciu folklóru a uchovávanie tradícií horného Šariša. Cenu PSK si prevzal aj páter Michal Zamkovský za dlhoročnú obetavú misionársku činnosť na Slovensku i v zahraničí.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík sa v tomto roku rozhodol udeliť Cenu predsedu PSK automobilovému pretekárovi Igorovi Drotárovi za viac ako 40-ročnú úspešnú kariéru a úspechy dosiahnuté v motoristickom športe, za popularizáciu tohto športu a za propagáciu regiónu. Druhým laureátom Ceny predsedu PSK sa stala historička, autorka mnohých odborných prác i beletrie Nora Baráthová, ktorá verejné uznanie získala za celoživotné dielo v oblasti histórie, pedagogiky a kultúry. Tretie ocenenie si za mimoriadne úspechy v súťaži Zem spieva a za uchovávanie a šírenie tradičnej rusínskej kultúry prevzal folklorista Štefan Štec.

Ocenenia udeľuje Prešovský samosprávny kraj od roku 2004. Medzi doterajších laureátov Ceny PSK patria napríklad Michal Kováč, prvý prezident Slovenskej republiky, Prešovská univerzita, diecézny biskup František Tondra, Jeho Blaženosť Nikolaj, prešovský eparcha Ján Babjak, kardinál Jozef Tomko, Horská záchranná služba, folklórny súbor Šarišan, lyžiar Adam Žampa, Ľubovnianska nemocnica či partnerský Pardubický kraj. Vlani si najvyššie ocenenie krajskej samosprávy prevzali olympionici Ladislav a Peter Škantárovci, paralympijský víťaz Samuel Andrejčík a Gréckokatolícka charita v Prešove.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík svoju cenu minulý rok udelil interpretke ľudových piesní Monike Kandráčovej, profesorovi René Matlovičovi a spoločnosti 4 SPORT. Cenu predsedu PSK si v minulosti prevzali napríklad Hokejový klub Poprad, hádzanársky klub Tatran Prešov, herecký manželský pár – Jožo a Kveta Stražanovci, speváčky Mária Mačošková a Anna Servická, akademickí maliari Juraj Kresil a Andrej Smolák, lekári Ján Kľoc a Ján Kmec, kňaz Marián Kuffa, tatranský chatár Peter Petras, Ľubovnianske múzeum či Knižnica P.O. Hviezdoslava v Prešove.

 

Laureáti Ceny Prešovského samosprávneho kraja

Folklórna skupina RASLAVIČAN

Folklórna skupina Raslavičan Raslavičan patrí medzi najstaršie folklórne kolektívy. Vo svojom repertoári zachytáva obyčaje Raslavíc a oblasti horného Šariša. Prezentáciou lokálnych zvyklostí, originálnych tancov, piesní a štýlovo čistej impozantnej ľudovej hudby upútava pozornosť odbornej i laickej verejnosti.

Folklórna skupina začala účinkovať už v 20-tych rokoch minulého storočia, no za svoj oficiálny začiatok činnosti považuje prvé historické vystúpenie v Prahe v roku 1931. Kvalita vystúpení aj náročnosť choreografií čoskoro posunula Raslavičan medzi vyhľadávané súbory, ktoré pravidelne účinkovali v Československom rozhlase a svoje umenie prezentovali vo viacerých filmoch.

Najväčšie úspechy žne Raslavičan pod vedením Antona Konturu, ktorý je skúsený choreograf, tanečník, spevák a zanietený folklorista. Pod jeho taktovkou vzniklo množstvo vydarených folklórnych pásiem, tanečných choreografií a speváckych programov. V roku 2012 predstavil Raslavičan verejnosti premiérový program pri príležitosti 80. výročia založenia. Súbor sa pravidelne predstavuje na významných folklórnych festivaloch nielen doma aj v zahraničí. Slovenské ľudové tradície úspešne prezentoval v Španielsku, Portugalsku, Česku, Poľsku, vo Francúzsku či v Spojených štátoch amerických.

V celoštátnej súťažnej prehliadke dedinských folklórnych skupín Nositelia tradícií získal kolektív trikrát titul Laureát. Rovnaký titul dvakrát získala Ľudová hudba FSk Raslavičan. V roku 2013 Raslavičan získal dvojnásobný titul Laureát celoštátnej súťažnej prehliadky hudobného folklóru Vidiečanova Habovka, v kategórii ľudových hudieb a speváckych skupín. Do povedomia celého Slovenska sa dostal aj ako finalista súťaže Zem spieva.

Michal ZAMKOVSKÝ, misionár

Páter Michal Zamkovský sa narodil v roku 1948 v podtatranskej obci Toporec. Hoci ukončil stavebnú fakultu STU v Bratislave, jeho životná cesta i filozofia ho nasmerovala k duchovnej službe a misionárstvu.

Michal Zamkovský

V roku 1976 v Bratislave zložil svoje prvé rehoľné sľuby a tajne začal študovať v Poľsku. V roku 1980 ho kardinál František Macharský v Zakopanom vysvätil za kňaza. Po vysviacke pracoval istý čas ako stavebný inžinier v Starej Ľubovni. Po páde komunizmu sa už naplno venoval svojmu kazateľskému poslaniu. Postgraduálne štúdium ukončil na Lublinskej univerzite v oblasti pastorálnej teológie v roku 1996.

Od roku 1990 pôsobil v Kláštore Redemptoristov v Podolínci a v rokoch 2005 až 2010 bol viceprovinciálom redemptoristov v Bratislave. Pápež František ho spolu s ďalšími rehoľnými kňazmi z celého sveta vymenoval za misionára milosrdenstva. Tento mandát získal ako jeden zo štyroch redemptoristov na Slovensku.

Otec Michal každoročne organizuje ľudové misie a duchovné obnovy na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je známy z televízie LUX a rádia LUMEN. Jeho prednášky z duchovno – relaxačných pobytov sa stali základom knihy Cesta blahoslavenstiev.

Kázne, prednášky, rozhovory, debaty, stretnutia v spoločenstvách pátra Michala Zamkovského majú na internete niekoľkotisícové zhliadnutia. Vyše dvadsaťročnou misijnou činnosťou, vyše troma stovkami programov, ktoré pripravil s bratmi redemptoristami, sa zaradil medzi významné osobnosti cirkevného sveta.

Vladimír KOZÁK, in memoriam

Vladimír Kozák sa narodil v roku 1952 v Matejovciach nad Hornádom. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline.

Vladimír Kozák, in memoriam

Celý svoj pracovný život venoval cestnému hospodárstvu. Pôsobil v stavebných spoločnostiach, Slovenskej správe ciest, Národnej diaľničnej spoločnosti, regionálnej správe ciest na rôznych riadiacich pozíciách. V decembri 2003 sa stal riaditeľom Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, kde pracoval do svojej neočakávanej smrti.

Vladimír Kozák je považovaný za zakladateľa systému cestného hospodárstva v kraji, ale aj dlhoročného garanta obnovy cestnej siete PSK. Má výrazný podiel na rozvoji infraštruktúry v Prešovskom kraji od roku 2004, kde svojou snahou a nesmiernou húževnatosťou dosiahol obdivuhodné výsledky. Veľký je jeho podiel na budovaní vzťahov a realizácii projektov v rámci cezhraničnej spolupráce, najmä s partnerskými regiónmi – s Malopoľským a Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Zakarpatskou oblasťou na Ukrajine a Pardubickým krajom v Česku.

Bol excelentným odborníkom, vyzretým manažérom, organizátorom, ale zároveň ľudsky veľmi prístupným človekom. Mimo štandardného zamestnania zastával pozície v ďalších stavovských organizáciách – bol podpredsedom Slovenskej cestnej spoločnosti, členom Monitorovacieho výboru Operačného programu Doprava pri Ministerstve dopravy SR. Popri práci sa venoval aj publikačnej činnosti, miloval všetky druhy športu a veľmi rád cestoval.

Vladimír Kozák, napriek svojim víziám a plánom, svoju životnú cestu ukončil náhle 6. novembra 2016.

Laureáti Ceny predsedu Prešovského samosprávneho kraja

Igor DROTÁR, automobilový pretekár

Legendárny, stále aktívny prešovský automobilový pretekár IgorDrotár sa narodil v roku 1954 v Prešove.

fotografia Igor Drotár

Prvú rely absolvoval v roku 1973, ako osemnásťročný na Zemplínskej Šírave na sériovej Škode 100, ktorú mu požičal jeho triedny učiteľ. Výsledok nestál za nič, ale rýchla jazda mu učarovala tak, že motošportu sa venuje už štyri desaťročia. Počas svojej kariéry vystriedal množstvo automobilov, od BMW cez Ford, Toyotu,Subaru až po súčasnú Škoda Fabia R5.

Prvý titul slovenského šampióna v rely získal v roku 1997. V roku 2014 sa stal absolútnym majstrom Slovenska v rely a zároveň v pretekoch automobilov do vrchu a stal sa tak jediným slovenským pretekárom, ktorý je držiteľom titulu absolútneho šampióna v dvoch disciplínach. O dva roky neskôr, v roku 2016 na posledných pretekoch sezóny v poľskej Korczyne, prišiel historický úspech, Igor Drotár vo svojich 62 rokoch získal rovno dva národné tituly. Po druhýkrát sa stal majstrom Slovenska v pretekoch automobilov do vrchu a stal sa aj poľským šampiónom, čím sa zapísal do histórie poľského motošportu, keďže je prvým cudzincom, ktorý tento titul získal. Aktuálne veterán slovenského automobilového športu ukončil s výborným výsledkom aj tohtoročnú sezónu Majstrovstiev Slovenska pretekov automobilov do vrchu, kde sa stal absolútnym vicemajstrom.

Nora BARÁTHOVÁ, historička

Významná slovenská historička, autorka mnohých odborných prác, ale i beletrie. Narodila sa v roku 1944 v Kežmarku, študovala na UPJŠ v Prešove. V roku 1976 úspešne absolvovala rigorózne skúšky zo všeobecnej histórie a filozofie.

fotografia - Nora Baráthová

Celý svoj profesijný život spojila s Múzeom v Kežmarku, kde pôsobila 38 rokov – od roku 1965 až do dôchodku v roku 2008. Vďaka jej pracovnému zanieteniu a nebývalému záujmu o históriu sa múzeu podarilo získať množstvo vzácnych zbierkových predmetov.
Literárne činná začala byť ešte počas štúdia na vysokej škole. Vo svojich prácach odkrývala históriu cechov a remesiel v regióne, literárnu históriu, históriu školstva a všeobecných dejín od najstarších čias až po súčasnosť.
Nora Baráthová je nielen vynikajúca historička, ale aj úspešná spisovateľka, ktorá svoje poznatky pretransformovala do beletrie. Historické témy, ktoré spracovala v románoch, sa stali námetmi pre scenáre na filmové, divadelné a rozhlasové predstavenia, ale slúžili aj ako podklad pre sprievodcovské služby po meste Kežmarku, aj ako libretá väčšiny expozícií na Kežmarskom hrade.
V rokoch 1999 a 2009 získala Cenu mesta Kežmarok. V roku 2012 jej minister kultúry udelil Cenu Andreja Kmeťa za mimoriadny prínos v oblasti histórie. Je členkou Slovenskej historickej spoločnosti, členkou Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska. Šesť volebných období pôsobila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Kežmarku.

Štefan ŠTEC, folklorista

Štefan Štec, narodený v roku 1987, pracuje ako redaktor rusínskeho národnostného vysielania košickej redakcie Slovenského rozhlasu.

fotografia - Štefan Štec - folklorista

Hoci sa narodil v Košiciach, jeho rodinné korene siahajú do rusínskej obce Habura pri Medzilaborciach. Práve odtiaľ pramení jeho záujem o hlbšie spoznávanie dedinskej kultúry a tradičného spôsobu života Rusínov. Od detstva mal veľmi blízky vzťah k folklóru. V roku 2006 začal pôsobiť ako tanečník vo FS Hornád. Už po roku vyhral najprestížnejšiu cenu v tanci na Slovensku Šaffova ostroha a stal sa laureátom speváckej súťaže Makovická struna v Bardejove. Tieto ocenenia sa neskôr niekoľkokrát znásobili.
Ako amatér sa začal zaoberať choreografiou vo vysokoškolskom súbore Poľana v Brne. S choreografiou pokračoval v súbore Hornád, kde doposiaľ pôsobí ako umelecký vedúci. Je nielen interpretom tanečno- hudobných tradícií východného Slovenska, ale aj objavovateľom archívnych materiálov a strarodávnych piesní najmä z nášho územia.
Rusínske piesne a tance sú ale jeho doménou. S týmto repertoárom sa stal jednou z najväčších hviezd televíznej súťaže Zem spieva. Po vystúpení v tejto šou mu prischla prezývka rusínsky Karel Gott. Je hrdý na svoj rusínsky pôvod a je stálym propagátorom a zástancom tradičnej rusínskej kultúry a umenia. K svojim koreňom má silný vzťah a s láskou šíri rusínsku kultúru na celom Slovensku.

Môže Vás zaujímať...