Daniel Šmindák zo Spišskej Belej si splnil svoj sen navštíviť známe pútnické miesto v Španielsku Santiago de Compostela. Na tom by nebolo nič neobyčajné… neobyčajným sa stal spôsob, akým sa tam Daniel rozhodol dopraviť – jeho voľba padla na bicykel. A prečo práve Santiago de Compostela? „Hovorí sa, že ak chceš spoznať samého seba, tak navštív Santiago de Compostela“, vraví 25-ročný Daniel. Silnou motiváciou pre neho bola aj túžba pomodliť sa za zdravie jeho ťažko chorej babičky Anny Angelovičovej.
1. júna sa začala Danielova dlhá cesta za jeho snom. Cesta, ktorá bude plná ťažkých fyzických a psychických skúšok, no zároveň cesta plná pekných a nezabudnuteľných momentov. 
Danielovi pomáhala prekonávať túto cestu aj jeho pevná povaha:
„Keď si stanovím nejaký cieľ, idem pevne za ním. Ráno som som si napríklad povedal, že dnes prejdem 150 km a potom som bicykloval, až kým som tieto kilometre neprešiel.“
Asi v polovici cesty však prišla smutná správa… Danielova babička, ktorá bola jeho najväčšou motiváciou počas cesty, po dlhej chorobe zomrela. „Bol som práve v Nemecku, keď som sa dozvedel, že nás moja milovaná babka navždy opustila. Mal som to práve namierené do Švajčiarska k jej dcére, ktorá tam žije a ona sa samozrejme chystala na pohreb. Bol som vtedy od jej bydliska vzdialený viac ako 200 km, avšak veľmi som sa s ňou chcel stretnúť a preto či som chcel, či nechcel, nakrútil som vtedy 253 km. Od toho momentu som neprestajne myslel na posledné slová mojej babky pri našej rozlúčke pred cestou do Španielska. Povedala mi „Budzem ci trimac paľce, aby si tam došol“. Myšlienka na túto chvíľu mi dávala chuť ísť vpred, aj keď ma veľmi trápilo, že nebudem na jej pohrebe.“
Danielova cesta do Santiago de Compostela trvala 27 dní, prešiel úžasných 3 869 km a na sedadle svojho bicykla strávil 212 hodín. Počas tejto doby spával vždy v stane pod holým nebom, len jediný krát prespal v penzióne.
Ako hodnotí svoju cestu Daniel? „Najdôležitejšie je spraviť prvý krok a mať umiernený pohľad na cieľ. Netreba sa vzdávať za nijakých okolností a veriť, že nič nie je tak zlé, ako sa na prvý pohľad zdá, to je najdôležitejšie. Často krát som zažíval pocit samoty a aj vtedy som si uvedomil, aká dôležitá je rodina. Teší ma, že som splnil to, čo som si predsavzal a moja prvá modlitba bola venovaná babičke, ktorá navždy ostane mojim veľkým vzorom. Som vďačný za veľkú podporu z môjho okolia. Klamal by som, ak by som povedal, že cesta bola jednoduchá ale určite každému odporúčam takúto očistu tela a mysle.“
Danielovi prajeme šťastný návrat domov a ďakujeme za vyrozprávanie jeho inšpiratívneho a povzbudivého príbehu! Je nám veľkým potešením, že máme v Spišskej Belej mnoho pozitívnych a motivujúcich osobností.
