Belianske fašiangové oslavy boli v okolí preslávené – ich súčasťou boli alegorické vozy, ohňostroj či ťahanie býka

Ťahanie býka na zvonicu bolo jednou z najväčších atrakcií na fašiangy. Na pohľadnici z roku 1924 vidíme alegorický voz s maketou zvonice a atrapou býka.

Fašiangy, obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. V Spišskej Belej boli fašiangy v minulosti preslávené široko ďaleko. Z Kežmarku a Popradu boli do Spišskej Belej kvôli ním vypravené mimoriadne vlaky. Hostí z tatranských hotelov a liečebných domov privážali na saniach. Nikto si ich nechcel nechať ujsť…

Jedným z najznámejších spišskobelianskych spolkov bol v minulosti nemecký Karnevalový spolok, ktorý každoročne usporadúval známy fašiangový sprievod a karneval (založený v roku 1919). Členmi tohto spolku boli najmä miestni Nemci, ktorí tradíciu karnevalov zdedili po svojich germánskych predkoch. Karnevalový spolok mal vlastnú pečať a v 20. rokoch vydával dokonca vlastné šesťstránkové karnevalové noviny pod názvom Bäilersche Faschängstrompäit (Belianska fašiangová trúba), ktoré boli bohato ilustrované vtipnými kresbami, príhodami a anekdotami zo Spiša.

Karneval patril v Spišskej Belej medzi najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské podujatia a bol známy nielen na Spiši, ale aj v širšom okolí. Usporadúvali ho vždy v poslednú nedeľu pred Popolcovou stredou. Zúčastňovali sa ho ľudia z vyšších i stredných spoločenských vrstiev z celého Spiša i ďalších slovenských regiónov. Hostí z tatranských hotelov a liečebných domov privážali na saniach, stredné vrstvy prichádzali na mimoriadnych vlakoch. Karnevalový alegorický sprievod tvorili rôzne masky, hudba… Počet alegorických vozov z roka na rok stúpal a k atrakciám pribudli spišskí rytieri, nechýbal ohňostroj a bohatá výzdoba mesta. Najväčšou atrakciou od roku 1921 bolo vyťahovanie býka na zvonicu. Belianski hospodári na ňu ťahali býka, aby spásol trávu, ktorá tam narástla. Na túto atrakciu rád spomína aj Albín Meschar, pôvodný obyvateľ Spišskej Belej, dnes žijúci v nemeckom meste Bruck: „Rodičia mi o ťahaní býka na zvonicu často s úsmevom rozprávali. Aby býk bezpečne na zvonici pristál, museli mu tam pripraviť niekoľko perín, ktoré doniesli Beľania zo svojich domácností.“

V mestskej kronike mesta zaznamenal mimoriadny úspech karneval v roku 1924. Priaznivci karnevalu vtedy prichádzali do Spišskej Belej už v sobotu. Z Kežmarku a Popradu boli do Spišskej Belej vypravené mimoriadne vlaky a v nedeľu dopoludnia prišli ďalšie mimoriadne vlakové spojenia. Na čele sprievodu boli spišskí rytieri a vo farbách mesta oblečení trubači, za nimi nasledovali jazdci. Prvý alegorický voz so štyrmi devami symbolizoval spišskú pieseň – slovenskú, nemeckú, maďarskú a goralskú. Ďalšie štyri vozy predstavovali štyri ročné obdobia. Nechýbal ani voz, ktorý predstavoval zbankrotovanú beliansku banku. Pre uzimených bol lákadlom voz so sudom Grebovej spišskej borovičky. V sprievode, ktorý po Zimnej a Letnej ulici prechádzal vyše dvoch hodín, vystúpilo 42 skupín a celkovo 600 účinkujúcich, medzi nimi aj šesť desiatok jazdcov. Okrem toho početná skupina šašov zabávala prizerajúcich sa.

Medzi ďalší fašiangový zvyk patril aj Turoň. Bola to vyrezaná hlava capa obitá chlpatou kožou a pohyblivou klapačkou ovládanou šnúrkou. Umiestnená bola na kolíku vo výške skrčeného chlapa, ktorý v obrátenom kožuchu v predklone tancoval s Turoňom. Turoň mal priniesť do domu gazdovi veľa šťastia pri rozmnožovaní hospodárskych zvierat.

Väčšina zvykov vrátane fašiangových sprievodov však zanikla. Napriek snahám o ich oživenie, ostávajú veľkolepé fašiangy v Spišskej Belej vo svojej pôvodnej podobe už len v spomienkach pamätníkov.

 

Môže Vás zaujímať...